Tmavovlasý mladík s hnedými očami stál dlho v tieni svojich kolegov Paula a Johna. George nikdy nebol sólovou hviezdou v tom zmysle ako Paul, John alebo Ringo. Čitatelia hudobných časopisov ho nedávali ako jednotlivca na predné miesta v tabuľkách najvýraznejších postáv populárnej hudby. V časoch beatlemánie nebolo okolo neho toľko kriku ako okolo ostatných troch Beatlov. Ale umiernené správanie na koncertoch a dojem najkľudnejšieho a najslušnejšieho Beatla spôsobili, že si ho obľúbili aj dospelí poslucháči.
Najmladší Beatle George navštevoval rovnakú obecnú školu v Dovedale Road ako John Lennon. Keď George dovŕšil 11 rokov, ich školské cesty sa rozišli. Komunikácia medzi Georgeom a Johnom na škole ale nikdy nevyústila do priateľstva. Prebehol medzi nimi len jeden rozhovor o hudbe.
George sa už od útleho veku zaujímal o hudbu, sám ale nevedel hrať na nič. Prvé lekcie hry na gitaru mu dal spolužiak Paul McCartney.
Rovnako ako John a Paul, aj George veľmi rád kreslil. Georga najviac bavilo skicovanie. Námety čerpal z hlavy, nekreslil nič konkrétne. Aj športy boli Georgeovou silnou stránkou. Mal rád hlavne ľahkú atletiku a plávanie. Práve povestný beatlesácky účes pochádza od Georgea. Keď vyšiel z vody a pozrel sa do zrkadla, navrhol: „Čo keby sme sa takto česali?“ Aj napriek sympatiám k športu, umenie mal najradšej. Nebavilo ho mechanické učenie, k ničomu ho nepobádalo. George chcel odmalička robiť niečo iné než ostatní. „Páčilo sa mi všetko, čo mi dávalo možnosť sa voľne vyjadriť a v čom som sám mohol rozhodovať o zámere a štýle“, vyhlásil George. Práve toto viedlo k tomu, aby George skladal vlastnú hudbu. Hudbou zaplnil voľné miesto vo svojom živote.
Prvú novú gitaru si kúpil, keď mal 14 rokov a zaplatil za ňu dve a pol libry.
George chcel po škole skúsiť dráhu elektrikára, a aby najprv získal požadovanú prax, šiel sa učiť do obchodu. Všetko, s čím sa vo svojom povolaní elektrikára zoznámil, sa mu neskôr zišlo u Beatles, ktorí si spočiatku udržiavali celé svoje zvukové zariadenia sami. George si ale ešte predtým založil svoju vlastnú kapelu The Rebels. Hral v nej na sólovú gitaru a spieval. Všeobecný neúspech kapely spočíval predovšetkým v hraní v hlučnom prostredí, kde zvuk nástrojov bez zosilovačov zanikal a zo skladieb nebolo takmer nič počuť.
George mal veľmi veľa hudobných vzorov, ale prvým najväčším Georgovým vzorom bol Lonnie Donegan. Ďalšími obľúbencami boli Buddy Holly a Eddie Cochran. George v nich videl svoj vzor – najmä v gitarovej technike.
Keď sa George stal Beatlom, odišiel s nimi taktiež hrať do hamburgských tančiarní. Zostava bola tvorená z piatich členov. Na basovú gitaru hral Stuart Sutcliffe, na sólovú gitaru Paul McCartney, George hral na doprovodnú gitaru, a Paula na sólovej gitare vystriedal len vtedy, keď si Paul sadol ku klavíru.
Pobyt v Hamburgu sa ale pre sedemnásťročného Georgea skončil predčasne, z dôvodu jeho neplnoletosti. Do Liverpoolu sa Beatles vrátili aj bez Stuarta Sutcliffa, po ktorom basovú gitaru prevzal Paul. George sa teda ujal sólovej gitary.
Georgeova kľudná povaha bola sympatická aj medzi novinármi. George sa spomedzi všetkých Beatlov správal najvľúdnejšie a jeho humor nikoho neurážal. Aj jeho pohyby na pódiu sa skladali len z niekoľkých preskočení z nohy na nohu. Jeho takmer nepozorovateľné pohyby ale nesúviseli len s jeho povahou, ale aj so sústredením na hru.
V bežnom živote ako George vyhlásil, obľuboval úplne bežné veci. Mal rád pozeranie televízie, šoférovanie, filmové herečky a nízke blondínky. Zaujímalo ho samozrejme aj to, koľko Beatles zarobili. Vždy sa obliekal elegantne a vždy inak ako ostatní členovia skupiny. Pri príchode Georgea na scénu fanúšikovia vždy hádali v čom sa jeho outfit odlišuje od iných členov. Odlišnosť bola často i v tom najmenšom detaile. Jeho prístup k práci bol vždy zodpovedný a profesionálny – čo sa o druhých členoch nie vždy dalo povedať. V prípade potreby sa aj manažér skupiny Brian Epstein obracal najradšej na Georgea. Keď Epstein v roku 1962 telefonoval skupine do Hamburgu, že podpísal so spoločnosťou EMI zmluvu na natáčanie platní, Georgeova reakcia bola pohotová a praktická: „Kúpte 4 nové gitary“. John Lennon sa opýtal, kedy budú milionármi.
Na zájazde v Amerike si kúpil za 1500 dolárov jeden z prvých výrobkov nového modelu 24-strunovej gitary značky Fenton-Weill, ktorú ihneď použil pri nahrávaní pesničky Can’t Buy Me Love.
Rovnako ako nikto z Beatles, ani George nevie čítať z nôt. „Nie, neznalosť nôt nie je žiadna prekážka. Bola by, keby som hral v orchestri Joea Losse“.
Raz pri žiadosti o radu mladým gitaristom povedal: „Najdôležitejšie je cvičenie“. George si zvykol často prehrávať niektoré jeho obľúbené cvičenia.
George rád spomínal na časy, keď ho učil hrať na gitaru Paul McCartney. Prvý akord, ktorý sa naučil bol G7. Naučenie prvého akordu oslavovali v školskej knižnici.
George pri svojich sólach strieda nielen hru trsátkom a španielsky štýl, ale hrá aj na 6-strunovej, 12-strunovej a aj 24-strunovej gitare. Jeho pesničky boli vždy harmonické a pôsobivé. To, čo George hrá, nie je ani tak technicky ťažké, ako skôr prekvapivé. U iných gitaristov môžete vedieť, čo bude nasledovať ďalej. U Georgea nikdy neviete aký obrat vymyslí. Netreba taktiež zabudnúť ani na Georgovu lásku pre hru na sitare.
Georgov vokál je s hlasmi Paula a Johna dobre zospievaný a dotvára typickú zvukovú farbu skupiny.
O Georgovi sa vie nielen to, že je talentovaný gitarista, ale aj mnoho vecí z jeho súkromného života. Napríklad že presvedčil svojho otca – vodiča autobusu, aby si konečne oddýchol a prestal pracovať. Alebo že svojej rodine kúpil dom. A netreba zabudnúť ani na zaplatenie trojtýždňovej dovolenky na Jamajke pre svojich rodičov.
George sa hudbe venoval aj po odchode z Beatles. George na svoju kariéru Beatles nespomínal vždy s nadšením. Vo veľmi mladom veku sa oboznámil s účinkami slávy, drog a jačiacimi fanúšičkami. Jeho sólová kariéra zaznamenala úspech. Úzko spolupracoval aj s priateľom Ericom Claptonom. Harrisonov trojalbum All Things Must Pass je jednoznačne hudobným klenotom. George sa podpísal aj pod vznik superskupiny Traveling Wilburys, kde hrali aj také legendy ako Bob Dylan, Jeff Lynne, Tom Petty a Roy Orbison, ktorého hlas ocenil aj samotný Elvis Presley. George tvoril aj s ďalším bývalým Beatlom Ringom Starrom.
30.decembra 1999 sa do domu Harrisonovcov dostal útočník, ktorý Georgovi spôsobil nožom bodné zranenia. Medziiným mu poranil aj pľúca. George sa z tohto zážitku nikdy celkom nespamätal. Začal žiť v ústraní a na verejnosti sa neobjavoval.
Do hudobného neba sa George dostal 27.novembra 2001. Život mu vzala zákerná rakovina pľúc.
Jeho hudobný odkaz je ale nesmrteľný a to nielen v histórii Beatles ale aj v jeho sólovej diskografii. Všetci jeho fanúšikovia majú spomienku na Georgea pevne ukotvenú vo svojich srdciach. A Georgeov hudobný odkaz si nepochybne obľúbia aj budúce generácie.
Autor článku: Vanesa Urbanová